Fetiš je hanlivé slovo, ktoré niektorým ľuďom dáva na vedomie, že majú čo do činenia s nejakými úchylnými jedincami. V skutočnosti je to ale trochu zložitejšie a mali by sme to chápať správne. Fetiš je predmet, ktorý týchto jedincov zaujíma oveľa viac ako osoby, ktorým patria. Je to pre nich trofej, ktorá im stačí na sexuálne uspokojenie. Takže napríklad niekto ukoristí žene nohavičky a je mu jedno, akej žene patrí, len keď je krásna a vzrušuje ho jej telo. Nezaujíma sa o to, čo je to za osobnosť, nepotrebuje ju na uspokojenie, stačia mu len tie nohavičky. A potom sú muži, a tých je drvivá väčšina, ktorí milujú rôzne fetiše, ktoré ich spájajú s dotyčnou bytosťou, a predstavujú si s ňou milovanie.

Čuchajú k nohavičkám, topánkam, pančuchám či prepoteným nátelníkom a dosahujú pri tom orgazmu, pretože vedia, že patria určitej žene. A toto ale už nie je fetišistická úchylka, je to úplne prirodzené sexuálne správanie, pretože vôňa ženského potu k sexu patrí, zvyšuje mužom testosterón a ten je k sexualite potrebný. Mali by sme teda za fetišistov označovať iba tých mužov, čo ich uspokojujú iba fetiše. Títo ľudia sú psychicky chorí a mali by sme sa na nich pozerať ako na chorých ľudí, nie ako na vyvrheľov spoločnosti.

Ak však muž zájde na privát v košiciach privatportal.sk a tam dopytuje ňuchanie ženského potu pri sexe a ňuchaní ponožiek, pančúch či nohavičiek, a má radosť, že prevádzkuje sex so živou dievčinou, ktoré tieto fetiše patria, potom je to úplne normálny sexuálny prejav a mali by sme to vnímať ako súčasť sexuality. Pre mužov je spravidla príjemnejšie, keď sa dievčatá na priváte nevonia parfémy a nepoužívajú dezodoranty, muži chcú cítiť prirodzenú vôňu a mať pocit, že sa milujú so živou ženou, nie s priemyselnými výrobkami z oblasti drogérie a parfumérie. Užiť si ženskú vôňu je úplne prirodzené a naopak je to skôr výhoda voči mužom, ktorí si vône nevedia poriadne užiť.