V reakcii spoločnosť uznala chybu a uviedla, že vydáva dôležitú bezpečnostnú náplasť. V blogpost bezpečnostný expert Andrew Tierney z Pen Test Partners (PTP) načrtol, ako odsekol zámok.
Môžete jednoducho prejsť na akúkoľvek tapplock a odomknúť ju za dve sekundy. To nevyžaduje žiadnu zručnosť alebo vedomosti. Povedal, že bol tak ohromený tým, aké ľahké bolo, že si objednal ďalší zámok v prípade, že jeho prvý pokus bol náhodný.

Softvér zámku nevykonáva ani jednoduché kroky na zabezpečenie údajov, ktoré vysiela, povedal, a nechal ho otvorené niekoľkým triviálnym útokom. Významná chyba vo svojom dizajne spočíva v tom, že kľúč na odomknutie zariadenia sa dá ľahko zistiť, pretože je generovaný z Bluetooth Low Energy ID, ktorý je vysielaný zámkom.

Ktokoľvek so smartphónom by dokázal vyzdvihnúť tento kľúč, ak by skenoval zariadenia Bluetooth, keď sa nachádzal v blízkosti zariadenia Tapplock. Použitie tohto kľúča v spojení s príkazmi vysielanými spoločnosťou Tapplock by umožnilo útočníkom úspešne otvoriť akékoľvek, ktoré našli, povedal pán Tierney.
V odpovedi uviedla spoločnosť Tapplock vo vyhlásení, že vydáva aktualizáciu softvéru.

Dovoľte, aby ste svoju aplikáciu aktualizovali hneď, ako bude k dispozícii vo vašej oblasti. Dôrazne odporúčame, aby ste aktualizovali firmvér vašich zámkov, aby ste získali najnovšiu ochranu.
Táto oprava rieši niekoľko zraniteľností Bluetooth / komunikácie, ktoré môžu neoprávneným používateľom umožniť získať neoprávnený prístup. Spoločnosť Tapplock bude pokračovať v sledovaní najnovších bezpečnostných trendov a poskytovať čas od času aktualizácie.

Poďakovala PTP za upozornenie na túto otázku.
Kanadská firma Tapplock získala viac ako 330 000 amerických dolárov (247 000 libier) na obsadzovaní stránok Indiegogo po tom, ako bola uvedená na Dragons Den Canada.

Financovanie pomohlo pri vývoji aplikácie Tapplock One, ktorá bola široko prezentovaná na stránkach gadget a získala medzinárodné ocenenie za dizajn. Jeden vlastník, podľa svojich tvorcov, si už nemôže pamätať kombinácie kódov alebo kľúčov na odomknutie visiaceho zámku, ale namiesto toho môže jednoducho posúvať prstom.
Okrem toho môže byť zámok spravovaný prostredníctvom smartphonu, takže ho môžete otvoriť na diaľku, aby sa ostatným dôveryhodným ľuďom dostali na čokoľvek, čo chráni.

Denne vykonávame na prvý pohľad také bežné, neškodné činnosti, avšak mnohé z nich negatívne pôsobia na náš mozog a v dôsledku toho i na našu pamäť, myseľ, či podvedomie. Keď sa však na tieto činnosti pozrieme bližšie, v podstate to dáva logiku. Poďme si teda prečítať, o akých činnostiach je reč.

•         Internet
Vlastne aby som bol konkrétnejší, na vine nie je samotný internet ako fakt, že ho využívame denne a na hľadanie každej jednej odpovede, teda prestávame čítať knihu, prestávame rozmýšľať, snažiť sa a tvoriť. Áno, dozvieme sa potrebné info, avšak veľmi jednoducho, nemusíme využiť ani vlastnú predstavivosť, mozog takmer ani nenamáhame, teda neposilujeme ho. A ako sa vraví, mozog je rovnako sval, ktorý treba namáhať, aby bol výkonnejší. Vlastne sme takisto náchylnejší k tomu, aby nás internet ovplyvňoval, prestávame si vytvárať na veci vlastný pohľad a názor. Všetko za nás robí internet. Už pomaly ani nejde o to, čo si k to myslí, ako skôr, kto sa čo dočítal na internete, z akého zdroja. Mali by sme sa teda snažiť zapojiť i vlastnú predstavu a názor, nenechať len na internete, aby nám ich vytváral za nás. Ale inšpirovať sa ním samozrejme môžeme.

•         Primitívne seriály, opakujúce sa reklamy
Určite ste si už všimnli, ako bývajú na určitých TV staniciach už 10 rokov tie isté seriály s rovnakým dejom, ktoré sú navyše každých 10 minút prerušované dlhými a opakujúcimi sa reklamamy. Mozog tak ostáva obmedzený iba tými istými seriámi z rovnakého prostredia a tie časté reklamy majú úlohu, dostať sa do nášho podvedomia. Miesto toho, aby sme si v mozgu šetrili miesto na niečo zaujímavejšie, máme ho zaprataný reklamou, aj keď si to neuvedomuje, no častým sledovaním takýchto TV staníc máme ovplyvnené podvedomie a vlastne mozog z určitej časti zaplnený len obmedzenými „informáciami“. Takisto však mozgu nepomáha, ani ak hodinu sledujeme a prepíname kanály, pričom nás nič nezaujalo. Zbytočne to ničí podvedomie a zabíja kreativitu i myseľ.

Ľudia často podceňujú psychológiu farieb, hlavne vtedy, keď ide o farbu stien v ich domácnosti. Je pochopiteľné, že sa skôr zameriavajú na to, ako to vyzerá, než na to, čo to bude znamenať pre ich psychiku. Mali by ste však skutočne myslieť hlavne na to, že aj od farieb vo vašom byte sa odvíja celková atmosféra. Len vtedy, keď budete mať okolo seba správne farby budete vedieť aj poriadne nasať atmosféru. No možno si v tejto chvíli absolútne neuvedomujete, ako veľmi vás to ovplyvní. Budete sa čudovať, keď zistíte, že vo svojej podstate vlastne skutočne potrebujete farby. A nielen také ledajaké. Potrebujete farby, ktoré vás budú ovplyvňovať iba pozitívne.

 
Keď sa pozriete na vašu spálňu, je viac než len jasné, že by mala byť priam oázou. A to samozrejme nielen pokoja. Jednoducho by z nej mala vyžarovať harmónia, pokoj a láska. Je jasné, že len farba to určite neurobí. Na druhej strane, musíte si uvedomiť aj to, že farba môže vás pocit zo spálne skutočne ovplyvniť. Každému je známe, že červená farba je farbou zúrivosti, energie, ale aj agresie. A preto by ste sa jej mali oblúkom vyhnúť. Je to farba, ktorá vám neprinesie nič dobré. Nemali by ste ju umiestniť ani do jednej miestnosti vo vašom domove.

 
Ak chcete, aby bola vo vašej spálni neustále pohodová atmosféra, určite choďte do jemných farieb. Najlepšou voľbou bude pre vás určite fialová a to hneď z niekoľkých dôvodov. Ten hlavný však je, že v ľuďoch vyvoláva skutočný pokoj. Fialová farba je vhodná aj do pracovne, jednoducho do miesta, kde chcete, aby bola atmosféra priaznivá a kde napríklad máte rôzne stretnutia. Čo sa týka farieb, ktorú sú vhodné do spálne, môže to byť aj jemná a neagresívna žltá a taktiež aj jemná béžová farba. Jednoducho všetky odtiene farieb, ktoré v nás neevokujú príliš veľa energie a nedajbože aj nejakú agresiu.

„Najtemnejšia hodina v živote kohokoľvek je, keď si sadne a plánuje, ako získať peniaze, bez toho aby ich musel zarobiť,“ povedal raz dávno Horace Greeley.
Existuje veľa rôznych citátov, prísloví o peniazoch. To znamená, že sú dôležité a mnohí ľudia o nich premýšľajú. Priznajte sa, že aj vy. Často. Niekoľkokrát denne. Koľko to stojí? Mám toľko peňazí? Príde mi výplata? Bez nich by ste už len ťažko prežili. Ak áno, museli by ste bývať niekde v horách a všetko si zabezpečiť samy. Vypestovať, nazbierať, vychovať…

Peniaze v takej podobe ako dnes tu neboli stále.
V minulosti už v starovekej Antike si ľudia vymieňali tovary medzi sebou. To sa nazýva výmenný obchod, barter, naturálna výmena alebo barterový obchod. Ak niekto prevyšovali zemiaky tak si ich vymenil napríklad so susedom za jablká, ktoré sa jemu urodili naviac. Fungovalo to celkom v poriadku, ale ako sa začala zdokonaľovať výroba, ľudia potrebovali nejaký platobný prostriedok.

Z toho dôvodu vznikli tovarové peniaze. Ľudia sa teda dohodli, že funkciu peňazí prevezmú určité tovary. To boli rôzne kožušiny, soľ, plátno alebo dobytok. Zo začiatku išiel obchod ako po masle, ale neskôr začali vznikať konflikty kvôli tomu že tovary sa nedali ľahko deliť a často podliehali skaze.

Preto sa na scéne objavili drahé kovy a mince. Problém s deliteľnosťou a skazou sa odstránil, no ako sa hovorí ,,nič nie je dokonalé“. Mince sa vyrábali prevažne zo zlata a striebra. No zlaté mince sa rýchlo opotrebovali a tak sa do nich začali dávať prímesky. To spôsobilo ich rýchlejšie znehodnocovanie. Problém bol aj s veľkou váhou mincí. Veď si predstavte, že by ste všetko platili v drobných.
A tak vznikli papierové peniaze. Nazývali sa aj bankové peniaze a z toho dôvodu sa zaužíval názov -bankovky. Tie boli do nedávnej doby ešte kryté zlatom, no dnes to už tak nie je.

A s vývojom vedy a techniky postupom času vznikli bezhotovostné peniaze. Sú to všetky finančné prostriedky, ktoré máte uložené v bankách na účtoch.
Tu sa vývoj zatiaľ zastavil, uvidíme kam sa posunie ďalej…

Nedávno som bola svedkyňou rozhovoru medzi mamičkou, ktorá uprednostňuje štandardné vzdelávanie a výchovu svojich detí a mladšou mamičkou, ktorá zvolila pre svoju dcérku systém podľa Márie Montessori. Počúvať cudzie rozhovory sa nepatrí, ale keďže som študovala pedagogický smer, neodolala som. Ich skúsenosti ma zaujali, ale v mojej mysli sa vynorilo niekoľko hlbších otázok.
 

Siahajú rodičia po alternatívnych spôsoboch výchovy preto, že je to to najlepšie pre ich dieťa alebo skôr preto, že je to trend?
Predstava toho, čo chce Vaše dieťa a toho, čo od dieťaťa očakávate Vy, môže byť naozaj rozdielna. Všeobecná predstava o vzdelaní a výchove sa môže, ale nemusí líšiť od Vašich očakávaní. Miera týchto odlišností kolíše od prípadu k prípadu. Každé dieťa a každá rodina je individuálna. To, čo platí všeobecne, nemusí byť to najlepšie pre Vaše dieťa. Snaha odlíšiť sa však môže niesť negatívne následky, s ktorými bude v budúcnosti dieťa bojovať.
Z rozhovoru vyplynulo, že Montessori školské systémy dávajú podľa mamičiek deťom slobodu rozhodovať sa, rozvíjať svoje silné stránky, rešpektuje jeho potreby.
 

Rešpektuje dieťa potreby spoločnosti?
Ak dieťa dlhodobo sústredí svoje sily na to, čomu sa chce venovať a to, čo ho nezaujíma, nebaví ho to, má s tým ťažkosti, prejde iba okrajovo, dokáže sa potom uplatniť? Neznamená to, že dieťa nemusí nič vedieť z oblastí, ktoré nie sú pre neho zaujímavé. Deti študujú rôzne oblasti podľa toho, čo ich viac momentálne láka, a skôr alebo neskôr sa dostanú ku všetkému. Pravidelne podliehajú testom, aby sa zistilo či má dostatočné základné vedomosti a zručnosti na to, aby postúpilo ďalej.

V mojej mysli však ostáva otázka či dieťa, ktoré sa v čase, keď si vytváralo návyky na učenie sa, dokáže neskôr získať po prestupe na vyšší vzdelávací stupeň tie základné návyky, ktoré jeho noví spolužiaci už majú a dokáže s nimi držať krok. Dieťa vychovávané štandardným spôsobom rozumie tomu, že na hodine fyziky sa musí venovať fyzike, dáva pozor na to, čo hovorí učiteľ a aj keď daný predmet nemá rado, v danom momente sa snaží koncentrovať na výklad, robí si poznámky a prípadné občasné vypracovanie domácej úlohy pokladá za samozrejmosť, chápe jej význam a nie je to niečo, čo ak nemá rád, má to akúsi príchuť osobného trestu.

 
Deti sa dokážu adaptovať na rôzne situácie, miera a rýchlosť ich prispôsobenia sa reálnym podmienkam na život sú rôzne. Čo si myslíte Vy?